Neokatechumenát

Neokatechumenátna Cesta vznikla v roku 1962 v Madride, v chatrčiach „Palomeras atlas”. Kika Arguella s niekoľkými bratmi povolal Boh, aby žili svoje kresťanstvo medzi chudobnými ľuďmi, a mali účasť na živote tých, ktorých bieda a utrpenie sú dôsledkom hriechu našej spoločnosti. Ocitol sa v situácii, ktorá ho prinútila zvestovať dobrú zvesť nášho Spasiteľa, Ježiša Krista.

Táto cesta kresťanského dozrievania sa uskutočňuje v malom spoločenstve, ktoré je obrazom svätej nazaretskej rodiny, aby semeno, ktoré sme dostali v krste, mohlo dosiahnuť svoju zrelú mieru. Neokatechumenátna cesta nieje hnutím ani združením, ale časom kresťanskej formácie, pretože po ukončení tohto obdobia bratia zo spoločenstva ostávajú vo farnostiach ako zrelí kresťania.

Cesta sa zakladá na troch pilieroch: Božie Slovo – Liturgia – Spoločenstvo

Začína sa úvodnými katechézami. Potom sú členovia spoločenstva zasvätení do ďalších stupňov kresťanského života: pokory (prekatechumenát), jednoduchosti (pokrstný katechumenát) a  chvál (vyvolenie a obnovenie krstných sľubov).

Keď sa v priebehu Druhého Vatikánskeho Koncilu v Madride narodil Neokatechumenát, bolo ťažké predvídať, ako rýchlo sa objavia jeho plody po celom svete.

Misijná horlivosť a zaangažovanosť mnohých, ktorí zažili milosť obrátenia, mali za dôsledok to, že dnes sú neokatechumenátne spoločenstvá prítomné na všetkých kontinentoch v mnohých krajinách sveta.

V našej farnosti neokatechumenátna cesta existuje od 1998 roku. Do dvoch spoločenstiev prichádzajú ľudia, ktorí túžia v kontakte s Božím slovom odhaľovať tajomstvá zrelého kresťanstva.

Každé spoločenstvo sa stretáva počas týždňa na celebrovaní Liturgie Slova a každý týždeň na Eucharistii.

V prvých storočiach kresťanstva mohol byť človek pokrstený až po období katechumenátu. Toto obdobie bolo potrebné, aby ku sviatosti krstu pristupovali ľudia zrelí vo viere – súci si vedomí obrovskej milosti, akú im dáva krst.

V našej dobe je situácia odlišná. Tajomstvo milosti krstu spoznávame  až v dospelosti. Katechumenát, ktorý je realizovaný po krste v neokatechumenátnom spoločenstve je jednou z odpovedí Cirkvi na potrebu našej doby – keď členovia farnosti nepociťujú s ňou spolupatričnosť, keď sa ženú za dobrami tohto sveta, čo zatemňuje pravdivý zmysel ich života, keď jediným cieľom býva rozkoš a pohodlie.

Neokatechumenátna cesta sa snaží dať človekovi, ktorý sa stratil a uponáhľal v dnešnom svete, šancu zamyslieť sa nad svojim životom. Čerpá z pokladov Cirkvi, pomáha zmieriť s z blízkymi  a objaviť zmysel života.

Umožňuje jednoducho hľadieť s láskou na Cirkev – našu Matku.