PRE STUPEŇ ČAKATEĽA
MINIŠTRANTSKÁ MODLITBA PRED SV. OMŠOU:
Pane Ježišu, spájame sa s tebou, s tvojou obetou, ktorú prinášaš za nás.
Prijmi našu službu, myšlienky slová i to, čo dobrého konáme. Túto chvíľu chceme venovať tebe.
Nech nás zjednotí účasť na sv. omši s Tebou, a naučí nás byť lepším k blížnym. Amen.
MINIŠTRANTSKÁ MODLITBA PO SV. OMŠI:
Pane, prosíme Ťa, požehnaj našu miništrantskú rodinu a daj, aby sa aspoň jeden z nás stal kňazom.
Klaniame sa Ti najsvätejší Pane, Ježišu Kriste, tu i vo všetkých chrámoch, ktoré sú po celom svete a dobrorečíme Ti, lebo si svojím svätým krížom vykúpil svet. Amen
LITURGICKÉ ÚKONY
VEĽKÝ ZNAK KRÍŽA
robíme pri prežehnaní: Ľavá ruka je na hrudi, pravou rukou sa dotýkame najskôr čela, potom pod ľavou dlaňou (medzi hrudníkom a bruchom) a potom na ľavom a pravom ramene. Prsty sú stále spolu.
Dávame pozor, aby sme sa prežehnávali pomaly a pozorne… aby to nebola len rutina alebo nejaká „nečitateľná“ grimasa.
MALÝ KRÍŽIK
robíme pri svätej omši pred evanjeliom: palcom pravej ruky robíme malý krížik NA ČELE /môžeme si pomyslieť:/(Pane, buď v mojej mysli) NA PERÁCH (Pane, buď na mojich perách) NA SRDCI ÂÂ (Pane, buď v mojom srdci).
Je dobré, ak napr. rodičia svojim deťom dávajú malý krížik na čelo, keď idú ráno do školy alebo pri nejakej rozlúčke a pod.
POKĽAKNUTIE
Je to VZDANIE ÚCTY Pánovi. Keď prichádzame do kostola, pokľaknutím pozdravíme Pána Ježiša vo svätostánku. Pokľakneme na pravé koleno, ktoré sa má dotknúť zeme, nepredkláňame sa. Nikdy nepokľakneme za chôdze. Keď prikľakáme spoločne, snažíme sa to urobiť naraz.
KĽAČANIE
Je postoj VYJADRUJÚCI POKORU. Je prejavom klaňania sa Pánu Bohu. Boh je väčší ako my. Kľačíme vzpriamene ÂÂ a nesedíme na pätách.
ÚKLON
Má byť pokojný aÂÂÂ dôstojný. Úklonom PREUKAZUJEME
ÚCTU AÂÂÂ ČESŤ niekomu, vÂÂÂ našom prípade Pánu Ježišovi.
PRI OBETNOM STOLE sa máme ukloniť na začiatku a konci sv. omše a vždy, keď okolo neho prechádzame.
Úklon sa robí aj počas :
– Vyznania viery pri slovách: A mocou Ducha Svätého
– Rímskeho kánona pri slovách:…pokorne ťa prosíme
– Modlitby Anjel Pána pri slovách:Slovo sa telom stalo
ZLOŽENÉ RUKY
ZNAMENAJÚ OCHOTU SLÚŽIŤ. Nedávame si ich za chrbát, ani nám nevisia voľne popri tele.
Dlane sú zložené k sebe, prsty smerujú hore, pravý palec je na ľavom. Takto zložené ruky VYJADRUJÚ, ŽE MODLITBA MÁ STÚPAŤ HORE K BOHU.
Pri obrade vysviacky diakona a kňaza je krásny obrad so zloženými rukami, ktoré kandidát na diakona aÂÂÂ kňaza skladá svoje zložené ruky do rúk biskupa.
Vtedy sa ho biskup pýta:
Sľubuješ mne a mojim nástupcom úctu a poslušnosť?
Vyvolený na to odpovedá: Sľubujem.
Teda zložené ruky VYJADRUJÚ VZNEŠENÝ POSTOJ SEBADAROVANIA.
PODÁVANIE RÚK NA ZNAK POKOJA
VYJADRUJE ODPUSTENIE, PRIATEĽSTVO, JEDNOTU. Pri svätej omši po slovách: Dajte si znak pokoja!
Najprv odovzdá znak pokoja kňaz najbližším miništrantom, tí ho podajú zase iba svojim susedom. A tak to ide ďalej. NEBEHÁME KU VŠETKÝM.
Ten, kto odovzdáva znak, hovorí: „Pokoj s tebou.“
Druhý odpovedá: „I s duchom tvojím“ (alebo: „Pokoj s tebou“, alebo „Amen“.)
STÁTIE
Je základným postojom vyjadrujúcim PRIPRAVENOSŤ A BDELOSŤ. Kto stojí, nespí, je pripravený vydať sa na cestu, alebo urobiť nejakú úlohu.
Státím vyjadrujeme aj ÚCTU voči tomu, s kým hovoríme.
Postoj státia vyjadruje aj eschatologickú situáciu: Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie. (Lk 21,28)
SEDENIE
Keď sedíme v kostole, znamená to, že sa nikam neponáhľame, ale MÁME ČAS PRE JEŽIŠA A CHCEME HO V POKOJI POČÚVAŤ.
Nohy nenaťahujeme pred seba, ani ich nedávame pod stoličku, ruky máme položené na kolenách.
Pozornosť pri Bohoslužbe slova:
Pomôže vÂÂÂ tom príprava pred omšou.
