Pavlíni

Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka (lat. Ordo Sancti Pauli Primi Eremitae), skrátene Pavlíni je mníšska rehoľa (rád) založená v 13. stor. v Uhorsku.

Charakteristickým pre tento rád je nosenie bieleho habitu, ktorý im od roku 1342 povolil nosiť pápež, aby sa odlišovali od podaktorých túlavých mníchov, ktorí budili neraz pohoršenie. Heslom rádu je SOLUS CUM DEO SOLO (Byť sám len s Bohom).

V roku 1246 sa kanonik Eusébius Ostrihomský zriekol všetkého svojho majetku a so súhlasom ostrihomského arcibiskupa odchádza do okolitých kopcov žiť v jaskyni životom pustovníka. Na podnet vízie, ktorá sa mu zjavila počas rozjímania, zjednocuje pustovníkov z Uhorska a Chorvátska a pri dnešnej dedine Kesztölc v Pilišských vrchoch zakladá kláštor sv. Kríža. Dodnes volajú toto miesto Klastrompuszta. Ruiny kláštora ostali čiastočne zachované. Za patróna a svoj príklad si zvolil sv. Pavla prvého pustovníka. Opis jeho života autorstva sv. Hieronima v slovenskej reči si možete stiahnuť v prílohe. Latinský originálny text TU.

V roku 1308 pápež Klement V. potvrdil pre Rád paulínov regulu sv. Augustína. Rád sa rozširoval do 15. storočia po celom svete.

Vpád Turkov do Európy spustošil mnohé kláštory paulínov v Uhorsku. Obnova rádu sa začala až po oslobodení Budína. Taktiež obdobie reformácie znamená pre rád ťažké obdobie.

Obnovenie rádu je spojené so zmenou charakteru rádu z pustovnícko-kontemplatívneho na kontemplatívno-apoštolský. Aj v súvislosti s nariadením Jozefa II. v roku 1786 o zrušení rozjímavých rádov sa centrom paulínov sa stáva Poľsko. Do Poľska prišli už v roku 1382. Vtedy im bol zverený do opatery obraz Panny Márie privezený z Ruska, pre ktorý bol vybudovaný kostol a kláštor na Jasnej Hore v Čenstochovej.

odkaz na paulínsku stránku na Slovensku: http://sites.google.com/site/pavlini700rokov/home