Drahí priatelia, dnes sme v ranných hodinách vyštartovali na našu ďalšiu cestu. Tento deň bol príjemný aj preto, že sme väčšinu našich kilometrov, nemuseli absolvovať po rušných pondelkových cestách. Prechádzali sme okolo Trenčína neďaleko miesta, kde sa posledné dva týždne zhromažďovali mladí z celého Slovenska. Prinášame obetu našej púte aj za nich, aby z nich vyrastali pekní ľudia, ľudia svedomia a pevných hodnôt. Stále nás prekvapuje dobrota tých, ktorí nás stretávajú. Tentokrát to bolo aj v podobe studenej sladkej pochúťky, servírovanej s úprimným úsmevom a dobroprajnosťou od mamičky s deťmi. Či takto nechutí nebo?
Aj v tomto sa ukazuje púť, ako samotná životná cesta. Stretávame počas dňa mnohých ľudí. Nemálo z nich nás pozdravuje s radosťou a úctou. Iní sa zdajú, že sú voči nám ľahostajní, ale sú aj takí, ktorí svoju neprajnosť a nesympatie vyjadrujú slovami a gestami. Hoci takéto zachovanie v nás vzbudzuje rozličné emócie, nedovoľujeme aby nás ovládli. Ako nasledovníci Ježiša Krista, chceme týmto ľudom žehnať a priať len a len dobro. Prečo? Pretože to takto robil náš Majster. Naďalej to robí veľmi konkrétne aj vo sviatosti zmierenia, o ktorej sme začali dnes hovoriť. Počuli sme aj rozprávku o stratenom Irise, s hlbokými myšlienkami, ktorá je alegóriou ľudskej duše. Rozprávky máme veľmi radi, pretože jednoduchým spôsobom nám približujú nadprirodzené skutočnosti.
Mohli by sme tu ešte veľa písať o Skalke a skvelom obede, homílii pátra Wieslawa a spevoch brata Wojciecha, ale radšej zložme všetko v jednoduchej modlitbe k našej Nebeskej Mame, ktorá zajtra oslavuje veľký sviatok. Zdravas Mária…
Dnes bolo všetko špeciálne 😉
S pozdravomVaši pútnici
